Muziko a terapia. Terapia hudbou? Hudobná terapia? Čo si človek má pod muzikoterapiou predstaviť?
Je bežné, že keď nás bolí zub ideme ku zubárovi. Že keď nás bolí duša, ku psychológovi, terapeutovi, psychiatrovi, muzikoterapeutovi. Mám problém, riešim ho, prostredníctvom podpory hudby v terapii…
Máme však mať nutne problém aby sme chodili ku muzikoterapeutovi? Valcuje nás stres v práci, deti „nám skáču po hlave,“ a my sa potrebujeme „len“ vyrozprávať, alebo mať chvíľu pre seba… Je v tomto prípade muzikoterapia aj pre mňa?
Začíname sa už dostávať tam, kam hudba má dosah, kam muzikoterapia dokáže pomáhať. Kam slovo poteší, ale hudba zmení. Kde sme si mysleli, že sme tak slabí, avšak v procese muzikoterapie sme to zmenili, tak dokážeme to aj v živote. Odvaha. Hudba. Beze strachu.
Čo nás však može odrádzať? Neznámo? Že nevieme „ do čoho ideme?“
V prvom rade je v muzikoterapiii prítomné počúvanie/naslouchání druhému, Vám. V počúvaní/naslouchání druhému je zrod pokoja, je začiatok dialógu, je moment prekvapenia v ktorom ako muzikoterapeut, tak aj Vy môžete zistiť, čo sa vo Vašom príbehu odohráva, kto hrá hlavnú rolu, kto dáva priestor zápletkám, a kde hry končia a život začína.
A kde je hudba? Hudba je prítomná a čaká, či si zahráme spoločne hudobný dialóg, či dáme prednosť klavírnej improvizácii , alebo sa oddáme relaxácii, kedy Vám budem hrať na kantelu – terapeutický nástroj, s dosahom pre Váš kľud. Možností je nespočet, tak ako hudby okolo nás. Ticha…
Do úvahy pripadá, že si budeme rozprávať o nejakej spomienke a príde nám na myseľ pieseň, alebo obľúbená skladba. Znamená to niečo, je to dôsledok niečoho? Skúsime si uvedomiť, že veci v našom živote nie sú náhodné, ako nie je náhoda to, že práve narážate v svojom živote na muzikoterapiu, čítajúc tieto riadky.