Hudba nás sprevádza od počiatku. Hudba môže stimulovať pozitívnu náladu. Hudba pozitívne pôsobí na mozog a vývoj človeka. Mozartov efekt? Hudba a neuroplasticita. Hudba a endorfín. Hudba a univerzum. Harmónia sfér… Tieto i mnohé prívlastky robia hudbu atraktívnou. Stáva sa predmetom frekventovanej hudobnej produkcie, a svetová pop music profituje na nemalom zisku. Takisto sa hudba stáva dizajnom, kedy nám pri posedení u kávičky v kaviarni dotieravo hrá rádio, alebo zvuky prírody… Takisto je hudba predmetom výskumov u hudobníkov i nehudobníkov a stáva sa obsahovou náplňou pre rôzne vysoko finančne nákladové projekty.
Popri výpočte daných „hudobných aktivít a dosahov“ je logické predpokladať, že vplyv hudby na človeka nespočíva len v jej všadeprítomnosti, ale že jej dosah doznieva aj keď už je dávno ticho.
Z tohto úvodu môže explicitne teda vyplývať že hudba v spojení s terapiou je vecou samozrejmou, a že pod pojem hudby sa dá vtesnať opravdu akýkoľvek jej vplyv.
Pozrieť sa však bližšie na spojenie dvoch samo osebe silných slov hudba a terapia, vyžaduje dávku prvoplánovej kritičnosti. Tá spočíva v prvom rade v samotnej podstate hudby a to v jej širokospektrálnosti, širokožánrovosti, širokoaplikovateľnosti, proste v širokom rozsahu a škále, ktorá nám umožní veľa vecí súvisiacich a hudobne sa tváriacich analyzovať.
Jedna z analýz smeruje k aplikovaniu určitého druhu hudby v rámci hudobného poslechu, či relaxácie. Môžeme predpokladať, že daná hudba zaujme a „zrelaxuje“ každého rovnako – podobne, alebo naopak u jedného človeka cieľený kľud, môže tou istou dávkou hudby u druhého spustiť hnev, agresiu a smútok? Na túto všeobecnú analýzu, by sa žiadala zovšeobecňujúca odpoveď v podobe individualizovanej spoločnosti… Čo vyhovuje Tebe nemusí mne, a podobne…
Avšak neuspokojujúca zovšeobecňujúca odpoveď nás robí ešte nekľudnejšími. Idúc analýze v ústrety, môžeme vytasiť antropologické hľadiská, alebo kultúrne determinanty. Do akej miery spôsobujú tieto pojmy, neotrasiteľný dojem neuchopiteľnosti hudby?
Môžeme predpokladať, že poznanie hudby a jej pôsobenia náš hlad po jej vysvetlení, nasýti? V analógii s jedlom: sýtime sa ním, sme najedení a nepotrebujeme momentálne chemické procesy v žalúdku poznať k tomu, aby nám lepšie pokrm chutil. Áno, môžeme procesu viac porozumieť, ale náš „hlad“ nám to neskrotí. Takisto aj hudobné kúpele dokážu pohladiť a osvetliť naše mozgové centrá, zodpovedné za spracovanie hudby a jej terapeutického dosahu na nás.
Hudba ako terapia tak je dôležitou súčasťou našej osobnosti nielen v spojení hudobnej terapie – muzikoterapie, ako procesu, ale hlavne v prepojení nás ako individualít s naším hľadaním hudby, ktorá v nás rezonuje, ako odraz nás samých.